Príbeh Krvi - Prológ,3.časť

18. listopadu 2011 v 14:55 | Reithar |  Príbeh Krvi
Tak som sa mierne prepočítala, pretože 3 epizódov prológ ešte nekončí a pravdepodobne sa natiahne ešte na jeden, dva diely...



"Čo si zač?" vyhŕkol a chcel vyskočiť z obrovského kamenného oltára na ktorom sedel, no Theressa bola v mihu pri ňom a sotila ho tak prudko že náraz mu vyrazil dych.
"Ešte ti to nedošlo?" spýtala sa so smiechom a jazykom si prešla po špičákoch, bez ohľadu na to že si na ňom spôsobia hlboké škrabance.
"nemal by si vstávať...si slabý" šepla a pritisla pery na Damienove ústa. Zacítil chuť krvi a zazmietal sa no Theressa bola ako z kameňa. Porezaným jazykom mu prešla po perách a jeho napĺňalo čoraz väčšie zdesenie.
"Neboj sa nebude to bolieť uvidíš..." povedala a pobozkala ho na krk. Raz, druhý krát a na tretí krát cítil, ako sa mu do kože zarývali jej tesáky. Prebehla ním vlna bolesti a pokúsil sa ju odsotiť, avšak márne. Upírka s úškrnom zdvihla hlavu. Jej pery, zuby, ústa i celá brada boli pokryté krvou. Jeho krvou. Krk ho neuveriteľne pálil a v hlave mu trešťalo.
"Choď a dodýchaj...sú blízko..." šepla a odrazu jej nebolo.
"Kto?"
Ty to dobre vieš.. Ozvalo sa mu v hlave
"Ako to myslíš?" skríkol no vedel že to nemá význam. Pretože on vedel. A odrazu bežal. Jediné čo sa mu preháňalo hlavou bolo to, že sa musí dostať preč z tohto prekliateho miesta. Bežal lesom, s vedomím že smeruje k svojej drahej Vivienn. A nemýlil sa. Onedlho les zredol a pred ním sa začali otvárať prekrásne polia, na ktorých ako posledný plamienok nádeje žiarila ich malá chalúpka. Pridal ešte väčšmi, rozrazil dvere a následne ich za sebou prudko zabuchol a zarazil závoru.
"Čo sa deje? Damien, stalo sa niečo? Čo to máš preboha na krku?" kričala vydesene a do očí sa jej hrnuli slzy. A odrazu ich Damien začul. Blížili sa.
"Musíš odísť." Otočil sa na Vivienn s prosbou v očiach.
"Prečo čo sa deje?!" pýtala sa zmätene, no ani Damien jej nedokázal podať jasnú odpoveď.
"Nesmú nás tu nájsť spolu. Už to začalo...všetko sa to začalo...uteč Vivienn. Nájdem si ťa...čakaj ma na mieste, kde sa mesačný svit odráža v kryštálovej vode. Ty vieš kde. Prídem si tam po teba sľubujem...teraz už choď." Mlel bez toho že by si jasne uvedomoval význam slov. Vedel len že je to číra pravda.
"Nerozumiem...čo začalo?!" plakala...
"Boj." Vyštekol a vydesene sa obzrel ponad rameno. Kroky sa blížili.
"UTEČ!" skríkol. Na to Vivienn vybehla zadným vchodom a zamierila kamsi hlboko do lesov. Práve včas, pretože dvere ktosi rozrazil.
"Vedel som to!!! VEDEL SOM TO!!! Ako si mohol nášho otca tak sklamať, Damien?!" bol zmätený, no poznával ho. Poznával hlas ktorý naň kričal plný výčitiek a hnevu. Bol to hlas jeho brata Caina.
"Nesklamal som nikoho!!!" skríkol i keď vedel že to vôbec nie je pravda.
"Och vážne?! Tak prečo sa stretávaš s tou na sto krát prekliatou Vivienn? Povieš mi to?"
Damien mlčal. Jednoducho nevedel čo má na to povedať, netušil ako sa obhájiť. Zlovestne sa pozrel na brata. Hlava mu trešťala...bolesťou a hnevom. V ušiach mu hučala krv.
"Myslel som si to." Odfrkol pohŕdavo Cain, v ruke pevnejšie zovrel dýku a na tvári sa mu usadil neidentifikovateľný výraz.
"Vieš, Damien, otec už dlhšie tušil čo sa deje keď sa vytrácaš po nociach a vraciaš sa domov až na svitaní. Prikázal mi sledovať ťa. A tak som i učinil."
"Zradil si vlastného brata?" skríkol Damien podráždene.
"A ty si zradil celú svoju rodinu! Pošpinil si jej dobré meno len kvôli nejakej čubke spoza lesov! Otec ti nikdy neveril Damien. No toto ti nezabudne až do smrti."
"Ako sa opovažuješ o nej tak hanlivo zmieňovať?!" zreval Damien až Cainom od prekvapenia trhlo.
"Ako sa opovažujem?! Ty mi chceš niečo vykladať o opovážlivosti?! Tušíš ty vôbec prečo som tu braček?" odpovedal, neobvykle pokojne a vyrovnane. Damien opäť len mlčal a svoj chladný smrtiaci pohľad zabodával do brata usilujúc sa potláčať prekvapenie. Vedel že otec mu nikdy neveril. No nikdy si nemyslel, že veci dopadnú takto...
"Tak ja ti to objasním." Povedal po chvíli Cain keď usúdil, že sa od Damiena zrejme žiadnej odpovede nedočká. "Som tu po vôli nášho drahého otca, ktorý bol správou o tvojich pletkách s Vivienn veľmi zdrvený, čo ma vlastne prekvapilo. Ako iste vieš, nikdy si nebol jeho milovaný synáčik. No o tom som teraz nechcel hovoriť. Pravdou je, že náš otec ma sem poslal z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, aby som z teba vymámil miesto, kde sa Vivienn skrýva. Druhý, máme ju zajať a doviesť do zámku. A ten posledný mi urobil najväčšiu radosť." Povedal a v očiach sa mu rozhoreli šialené plamienky. "Mám ťa zabiť, Damien."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 K K | Web | 18. listopadu 2011 v 20:46 | Reagovat

Krásně napsané, líbí se mi to čím dál víc. A Cain je sympaťák, doufám, že se do děje bude co nejčastěji zapojovat;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama