Príbeh Krvi - Prológ,2.časť

15. listopadu 2011 v 14:17 | Reithar |  Príbeh Krvi
Prvý príbeh z ktorého som zatiaľ zverejnila viac ako začiatok prológu, radujte sa :DDD...no každopádne tu to už začína byť akčnejšie a časťou treťou by mal prológ končiť a nasledovať už prvá kapitola :))



Damien sa prudko posadil a z čela si utieral studený pot. Zhlboka sa nadýchol a poobzeral sa dookola. Prvé čo si všimol bolo to, že nebol doma, ale v zrube v poliach, druhá bola Vivienn ležiaca vedľa neho.
Takže to nebol sen...Prebehlo mu hlavou. Táto skutočnosť ho prinútila usmiať sa, i keď časť jeho mysle tomu nechcela veriť. Úsmev mu však takmer vzápätí stiekol z tváre ako rozohriaty vosk. Premýšľal nad tým čo ho prebudilo. Bol to neznámy ženský hlas. Bol krásny a podmanivý a...volal jeho meno. Sprvu si myslel že je to len zlý sen, no vzápätí sa ten hlas ozval znova.
"Damien..."
Tento krát si bol stopercentne istý, že sa mu to len nesníva a vyskočil ako podstrelený. Pozrel na Vivienn...pokojne spala.
"Kto si?!" zvolal no bolo mu jasné že to je nanič. Po špičkách prešiel ku dverám, ešte raz skontroloval pohľadom spiacu Vivienn a vybehol do rozľahlých nočných polí.
"Damien..."
Zdesene sa poobzeral, no i keď nebolo nikde nikoho, hlas podľa všetkého plynul z hustého, temného hvozdu za zrubom. Damien zaváhal. Jeho pocity v mysli vírili v jedinom zbesilom víre, čo spôsobovalo, že boli čoraz nejasnejšie. Avšak pohol sa vpred, i keď nechcel, akási neznáma sila ho nútila kráčať temným lesom. Na tráve sa trblietal mráz, no on ho akoby necítil, slepo kráčal hlbšie a hlbšie.
"Damien..."
Pridal do kroku. Nevedel kam mieri, no vedel že ide správnym smerom. Pretože on tam musel ísť. Ísť do neznáma za tajomným hlasom volajúcim jeho meno, hlboko do temnoty prastarého hvozdu.
Stromy onedlho zredli a Damien vyšiel na čistinu...a zarazil sa. Pred ním sa týčili akési prastaré kamenné rozvaliny, možno pradávnej svätyne alebo pohrebiska, a na jednom z machom obrastených kameňov sedela žena. Bola mladá, nemala za sebou zaiste ani osemnásť zím. Odetá bola iba v ľahkých bielych šatách, no nevyzerala že by jej bolo zima a na obnažené plecia jej padali husté havranie vlasy.
"Vitaj Damien." Preniesla krásnym, no akýmsi spôsobom desivým hlasom a odrazu - netušiac ako - žena stála ani nie meter pred ním. Všimla si mladíkovho udiveného výrazu a veselo sa zasmiala.
"Čakala som ťa." Dodala a prikročila k nemu tak blízko, že sa ho takmer dotýkala svojim štíhlym telom. Na prázdno preglgol. Nevedel čo z nej vyžarovalo, no čosi mu radilo utiecť...avšak neurobil to.
"Kto si? Prečo som tu?" vyštekol zmätene a omámene zároveň.
"Moje meno je Theressa a si tu práve preto že chcem aby si tu bol."
"Čo so mnou chceš?"
"To uvidíš..." šepla a usmiala sa. Záblesk jej špicatých zubov bolo to posledné čo Damien uvidel.

Damien cítil ako ho niečo napĺňa silou. Akási horúca tekutina mu zvlažovala vyprahnuté ústa a vlievala sa mu do hrdla. Každým hltom sa cítil silnejším, až sa mu pomaly začalo navracať vedomie. Pootvoril oči a nad sebou uvidel Theressu.
"Vitaj späť." Preniesla sladko a odtiahla zápästie od jeho úst. Damien vydesene zaspätkoval a utrel si pery stále vlhké od tekutiny čo ho napĺňala tou podivnou silou a to ho vydesilo ešte viac. Bola to totiž krv.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 K K | Web | 15. listopadu 2011 v 14:30 | Reagovat

Tohle je jeden z mála příběhů o upírech, které můžu a to hlavně díky tvému poutavému stylu psaní. Nemůžu se dočkat pokráčka!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama