Oheň & Ľad - 1.Kapitola, 1.časť

2. listopadu 2011 v 17:20 | Reithar |  Oheň & Ľad
Týmto vás chcem aj zároveň privítať na tejto stránke...píšem už pomerne dlho, podľa môjho názoru nie najhoršie a ak sa niekto rozhodne si moju tvorbu prečítať, prípadne zanechať nejaký komentár, budem len potešená :))...na úvod sem dávam prvú časť 1.kapitoly príbehu Oheň & ľad, ktorý patrí k mojim najprepracovanejším veľdielam :DD...
Pozn. - kapitoly sú pomerne dlhé, preto ich budem sekať na menšie časti...
Dosť už rečí, nasleduje príbeh :))...




1. Kapitola

Slnko zapadlo za kopce a na Ambeanské údolie sa pomaly vznášala dusná letná noc, akú v tomto odľahlom kraji nezažili už dlho. Hviezdy žiarili vysoko na nebi, také jasné ani diamanty a všade ležalo priam dusivé ticho, no Verlinovi a Roimovi to v tejto chvíli bolo ale úplne jedno. Ako každý večer sedeli v miestnej pocestnej krčme "U Besného Vlka", najvychýrenejšia krčma v okolí, ktorá bola takmer každý deň úplne preplnená a počasie bola jedna z vecí čo ich skutočne zaujímali najmenej. Ako každý večer, i dnes okolo nich s plnými, i prázdnymi krígľami poskakoval krčmár Burok, ktorému celý podnik patril, a nikto z jeho návštevníkov nemohol povedať, že sa mu nevodí dobre. Burok bol postarší zavalitý ryšavý muž s plešinou na temene jeho guľatej hlavy. Bradu (a približne tri podbradky) mal zarastenú hustými ryšavými fúziskami a chumáčom brady, ktoré mu takmer úplne skrývali ústa prevažne roztiahnuté do veselého úsmevu odrážajúcom sa aj v jeho čokoládových očiach, v ktorých neustále planuli akési radostné ohníčky. Burok svoj hostinec zdedil po otcovi a býval tu ešte s mladou neterou menom Ehlain. Bola to plachá plavovlasá dievčina sotva staršia ako osemnásť zím, no i tak pomáhala svojmu strýčkovi ako sa len dalo. Burok ju neraz napomínal, že by sa mohla uplatniť lepšie v Sarghtire, hlavnom meste Ambeanu, že by si mohla nájsť slušného manžela, no o tom mladá Ehlain ani len nechcela počuť. Nebol by problém v nedostatku nápadníkov, ale skôr v jej nekonečnej tvrdohlavosti, neustále totiž tvrdila, že zostane v hostinci a bude sa oň starať aj keď sa jej strýčko Burok odoberie k bohom. Krčmár to síce neschvaľoval, no napokon to nechal tak. Mal až príliš veľa práce. Ako hostinec postavený pri hlavnej ceste do Ambeanu, dokonca na križovatke obchodný ciest bola krčma takmer neustále plná všakovakých cudzincov, ktovie odkiaľ, čo bolo nesmierne výhodné pre klebetníkov akými boli napríklad aj Verlin a Roim. Každý večer do hostinca dorazili so západom slnka, najedli sa Burokovej povestnej cesnačky a kde sa dalo, špicľovali svoje ušiská. Keď väčšina zákazníkov odišla, alebo sa pobrala do svojich izieb začali sa nalievať zvláštnym Ambeanským pivom s arómou jalovca, alebo niekedy pre zmenu sladkou medovinou a obyčajne sa zakaždým spili do nemoty. Krčmár Burok ich takmer každé ráno musel vymetať spod stolov, no za tie roky si už zvykol. Vlastne zvykol si hlavne preto, že títo dvaja miestni klebetní ožrani mu každý večer dali neraz zarobiť aj dvesto, tristo zlatých, takže sa voči nim naučil istej (vlastne nesmierne veľkej) tolerancii.
Tohto večera sa Verlin a Roim objavili v nesmierne dobrej nálade a keď Burok uvidel ich vychudnuté tváre roztiahnuté do bujarých úškľabkov, až ho striaslo pri pomyslení, že mu tu tí dvaja čosi vyparatia. I keď sa krčma volala "U Besného Vlka", Burok si tu nikdy neželal nijaké besnosti.
"To čo obyčajne, Burok" skríkol veselo Verlin, vysoký vychudnutý muž s večne pochlpenými, mastnými hnedými vlasmi, ktoré mu padali na útle plecia. Tvár mal zarastenú hustým strniskom a obyčajne bola špinavá (od čoho, Burok netúžil vedieť).
"A každému krígeľ piva!" doplnil ho Roim, nižší svalnatý chlapík s rovnako špinavou tvárou a čiernymi vlasmi zviazanými na zátylku. Obaja sa uškrnuli ešte širšie, pri čom odhalili svoj spoly prehnitý chrup a zamierili k svojmu obvyklému miestu v rohu hostinca, čo bola priam strategická pozícia, pretože mali výborný prehľad o všetkom čo sa dialo okolo nich. Dnes bolo očividne "U Besného Vlka" ešte plnšie ako obyčajne a to zdvihlo dvojici náladu takmer do nezdravých rozmerov. Vzrušene sa poobzerali dookola. Boli tam dve mladé vyzývavo odeté južanky, o niečom vášnivo diskutovali a šibalsky pri tom pokukovali dookola. Ďalej tam boli traja staručký mudrci, ktorí sa na niečom búrlivo dohadovali, no tým Verlin a Roim nerozumeli ani slovo a tak sa obzerali ďalej po akejsi zaujímavej historke ktorú by potom mohli neohrozene šíriť ďalej, no priam nevedeli kam sa pozrieť skôr. Chvíľu načúvali chlapíkom pri sudoch s pivom, no tí preberali len hlúposti čo povyvádzali ich manželky, ktoré ani Verlin ani Roim nepoznal, tak aj ich nechali napokon tak.
A keď si už začínali myslieť, že sa dnes nič zaujímavé nedozvedia a ich nálada pozvoľna klesala nižšie a nižšie, dvere na hostinci sa otvorili a dnu vkráčala najpodivnejšia dvojica akú kedy tí dvaja videli.

Diskusia: (Vlastne ani moc nedúfam, že sa sem niekto zapojí, ale ak áno, budem rada :D)
1.Kto myslíte že bola oná podivná dvojica?
2.Čo hovoríte na prvý diel? :))
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama