Egil Saga - 1.Kapitola,1.časť

29. listopadu 2011 v 14:19 | Reithar |  Egil Saga
Posadla ma ťažká Vikingofília, po takmer mesačnej odmlke a tak sem musím pridať prvú časť Egil Sagy, alebo "Ságy o Egilovi" :))...



1.Kapitola
Slnko sa ľahko vznieslo na vysoké hory, akoby ich chcelo letmo pobozkať a prikrylo svet krvavou červeňou. Večerné lúče sa krásne odrážali na trblietavom nedotknutom snehu severských hôr a vzduchom práve začali veselo poletovať snehové vločky.
Egil mlčky pozoroval krásu tohto kraja stískajúc topor sekery v dlaniach a snažil sa nemyslieť na to, že tento západ slnka bude možno jeho posledný a možno sa nedočká ani úsvitu, no bolo to priveľmi ťažké, ba priam nemožné. Z juhu zavial chladný vetrík a rozfúkal sneh z konárov obrovských stromov obťažkaných bielymi perinami, pri čom sa zároveň pohrával s jeho dlhými, plavými vlasmi. Egilovi prebehol mráz po chrbte, pretože s vetríkom prichádzal aj štipľavý pach dymu, aký nemohlo niesť nič iné, ako nepriateľova armáda. Viking upriamil pohľad pred seba na obzor. Uvidel dym stúpajúci z nespočetného množstva spálenísk, uvidel červený prísvit ako predzvesť krvi a uvidel...smrť. Každý jeden viking stojaci v jeho okolí vedel že tento boj je vopred prehratý a Ragnar Heggalsson, ich vládca to vedel takisto, napriek tomu však so cťou a hrdosťou vytiahol vojsko na bitevné pole skazy. A vojsko ho nasledovalo, oddané a hrdé, ako každý syn severu. Ich srdcia boli odhodlané a ich duše pripravené na odchod do Valhally, avšak čo ich ťažilo najviac, bola myšlienka, čo sa stane s Dornarom, jedným z najmocnejších vikingských hradísk vôbec, ak prehrajú. Čo sa stane s ich rodinami. Kráľ Harwebann bol príliš mocný súper, veliaci nespočetnému množstvu vojsk. Už dlhé roky podnikal nájazdy a terorizoval Vikingské národy v povodí rieky Nys, no tento krát, ako si Egil nespočetne krát myslel, sa rozhodol vyhubiť Vikingov nadobro.
Ľahké poletovanie snehových vločiek sa pozvoľna začínalo meniť na fujavicu, no nik z bojovníkov to takmer nevnímal. Každý z nich mal zrak upriamený na temnú dymom ovenčenú hordu rýchlo postupujúcu z juhu. Blížili sa. Bojovníci už počuli dupot tisíciek koní a nervózne siahli po zbraniach. Nádherne bielou severskou prírodou preletel spev obnažovanej ocele, stoviek mečov, sekier a lukov. Horda kráľa Harwebanna pridala, akoby sa nemohla dočkať preliatej krvi a zastavila až na začiatku rozsiahlej pláne s neporušenou vrstvou snehu...zatiaľ. Egil stojaci po Ragnarovej pravici videl, ako z ich vládcu priam sršalo napätie.
"Rád ťa tu vidím, Ragnar!" ozvalo sa posmešne od hordy z juhu podliezavým Harwebannovým hlasom. Kráľ pokrútil hlavou. "Ani som nedúfal že sa takto stretneme, ale aby som bol úprimný sklamal si ma. Myslel som totiž že stihneme spustošiť všetky osady pri rieke, no cestu ste nám úspešne odrezali...nateraz."
"Nie som žiadny zbabelý pes ako si ty, Harwebann! Nenechám môj ľud napospas tým tvojim hyenám!" Odštekol Ragnar tvrdo a aby svoje slová ešte umocnil, prehodil si sekeru z ruky do ruky. Harwebann sa rozosmial, avšak neznelo to moc presvedčivo.
"Ty ma nemôžeš poraziť, Ragnar! Ste odsúdení k záhube! Všetci! Nepomôže vám ani severská oceľ, ani odvaha! Sme v prílišnej presile. Priznajte si to! Prehrali ste už teraz. Je tu však aj druhá možnosť. Ušetrím vás a vy mi za to prisaháte vernosť, zveríte mi svoje kraje, hradiská a dedinky. Čo vy na to?!"
Zavládlo ticho, mŕtve a hlboké, na chvíľu tak krátku, že by bola sotva postrehnuteľná a hneď na to sa Vikingovia dali do odmietavého, no zároveň neskutočne odhodlaného bojového revu. Sekery a meče pozdvihli nad hlavy a ostria sa hrozivo zablýskali na mrazivom zimnom slnku.
"Očakával som takúto odpoveď." Zavrčal si Harwebann popod nos a z puzdra na opasku vytiahol svoj majestátny meč.
Egil sa pozrel do unavených vládcových očí. Vyzeralo to, akoby si s Ragnarom navzájom čítali myšlienky a to preto, pretože obaja dobre vedeli čo sa im preháňa hlavou. Napokon sa Ragnar od mladého Vikinga odvrátil, pozrel na zmäteného Harwebanna a zdvihol svoju sekeru vysoko nad hlavu.
"V mene Odina! Bite ich severskí vlci!" zreval a s celou Vikingskou armádou v pätách sa rozbehol cez obrovskú pláň v ústrety nepriateľskému vojsku...a dobre vedel, že zároveň v ústrety smrti. Vtedy sa vo vzduchu zatočila prvá nepriateľská hlava a neporušený biely sneh postriekala karmínová krv.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 K K | Web | 29. listopadu 2011 v 15:19 | Reagovat

Aaaaaa, Vikingové!!! Tohle určitě budu číst, počítej se mnou! Opět krásně napsané a ještě ke všemu Vikingové... hmmm, to nemá chybu. Tleskám!

2 art-of-trinity art-of-trinity | 29. prosince 2011 v 20:36 | Reagovat

Je vidieť, že si vyrastala na Conanovi, ide z toho trocha taká pompa, ale tak si to asi aj chcela, ináč pekne napísané :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama